MySQL (My
Structured Query Language) hanesan programa ida ne’ebé kria no maneja baze
dadus , dalabarak signifika katak DBMS ( Database Management System), hahalok
husi DBMS ne’e open source, it abele
hetan gratuita husi pajina. Parte seluk MySQL hanesan programa ida ne’ebé asesu
baze dadus liu husi rede, atu nune’e utiliza aplikasaun ho utilizador barak
(multi user).
v
Tipu
dadus MySQL
MySQL nu’udar aplikasaun baze dadus
jeralmente iha ninia tipu hamutuk haat mak hanesan tuir mai ne’e:
1. Numeric Data Type
Tipu dadus
númeriku (numeric data type) uza hodi rai dadus númeriku (angka) hanesan 10;
123 100.50; -10; 12E + 17; 2.7e -11 no seluk tan. Tipu dadus ne’e sei fahe ba
parte rua , integer (númeru fracionariu) no floating point (númeru inteiru).
Deskrisaun tipu dadus numériku MySQL
tuir standarte ANSI SQL (American National Standards Institute Structure Query
Language), mak hanesan : Tinyint, smmalint, mediummint, Int, Begint, float,
Double, Read, Decimal no Numeric.
2. Date and Time Data Type
Tipu dadus
ne’e hanesan rai dadus no oras. Tipu dadus sempre iha format standarte ka
default ho mekanismu hakerek hanesan “tinan-fulan-data” ezemplu loron 20 maiu
2015 hakerek hanesan “2015-05-20”.
No mekanismu hakerek dadus ho
format hanesan “ oras-minutu-segundu”, ezemplu oras “14:45:59”. Nune’e mós
dadus oras no loron bele hakerek hamutuk hanesan “2014-05-2014:45:59”. Tipu
dadus hirak ne’e mak hanesan : data, date, tme no year.
3. String Data Type
Tipu dadus
stringf ka testu hanesan tipu dadus ne’ebé hanesan letra ka liafuan ruma ne’ebé
ninia karaktere hakerek sempre iha simbolu (‘) ka (“). Bainhira númeru ka letra
ruma hakerek ho karaktere iha simbolu hirak ne’e nia laran indika hanesan tipu
dadus string. Tipu dadus hirak ne’e mak hanesan : char, varchar, Blob/Text.
TyniBlob, MediumBlob, LongBlob, Enum no Set.
4. Null
Null la’os
hanesan tipu dadus ida maibe, nia representa dadus ne’ebé mak null ka mamuk ka
seidauk iha valor, ne’e katak bainhira ita rekolia dadus ruma maibe seidauk
hatene katak dadus ne’ebé rekolia ne’e to’o ona kuantidade ka lae bainhira
dadus ne’ebé iha seidauk priense
kriteira entaun dadus ne’e konsidera hanesan null. Signifika atributu balun iha MySQL mak hanesan:
M= luan
karaktere ne’eb’e másimu, ho valor M=255
D=
kuantidade númeru frasaun, valor másimu D=30 maibe labele liu (M -2)
Atributu
ho simbolu […], indika utilizasaun opsional kuandu atributu JERROFIL, MySQL
automátikamente arma sai atributu UNSIGNED (númeru la iha simbolu pozitivu ka
negative).
Microsoft
Access hanesan programa aplikasaun ida ne’ebé ajuda ita uza hodi hala’o prosesu
ba baze dadus (data base). Software base dadus ne’e nia funsaun atu halo
prosesu haia dadus, halo tabela no
relatoriu dadus.
v Tipu dadus Microsoft Access
Tipu dadus Microsoft access mak
hanesan tur mai ne’e:
1)
Testu
badak
Tipu dadus
ida ne’e uza atu rai dadus ho forma testu no númeru ne’ebé labele kalkula,
hanesan numeru telefone
2)
Testu
naruk
Tipu dadus
testu naruk iha funsaun atu hanesan ho tipu dadus testu badak maibe nia iha
limitasaun ba karakter ne’ebé barak liu.
3)
Númeru
Tipu dadus
númeru hanesan tipu dadus ida ne’ebé uza hodi rai dadus númeriku ne’ebé mak sei
uza hodi sura ka konta.
4)
Data
no oras
Tipu dadus ida-ne’e uza hodi rai
dadus ho forma loron, fulan no tinan.
5)
Currency
Tipu dadus ida-ne’e uza hodi rai
dadus osan no dadus númeriku decimal
6)
AutoNumber
Tipu dadus
ida ne’ebé iha númeru sekensial ekslusivu ka númeru aleatóriu ida ne’ebé
Microsoft access aumenta automátikamanete ba tabela ida.
7)
Yes/No
Tipu dadus ida-ne’e iha laran valor
ida husi rua hanesan yes/no, verdadeiru/falsu no on/of.
8)
Attachmentt
Tipu dadus ida-ne’e uza hodi rai
file hanesan foto digital
9)
Kalkulated
Tipu dadus
ida - ne’e atu hatudu resultadu dadus ne’ebé
ita sura entre file sira, bainhira hili tipu dadus kalkulated maka sei
automatika loke expressaun builder iha ne’eba ita bele hakerek formula no soma.
10)
OLE
objects
Tipu dadus
ida ne’e bele uza hodi rai foto audiu, videu, no BloBs (Binary Large Objects)
no seluk tan.
11)
Hyperlink
Tipu dadus hyperlink ida-ne’e ita
uza hodi rai link website ka enderesu ba file no dokumentu.
12)
Lookup
wizard
Lookup
wizard realidade laos tipu dadus. Bainhira lookup wizard ita hili maka sei mosu
opsaun ruua mak hanesan lookup field no komlex lookup field.
v Lookup field simples utiliza
konten tabela seluk atu rejistu valor
hodi validu ho valor ba linha ne’ebé
úniku.
v Lookup field kompleksu
utiliza hodi rai valor sira husi tipu
dadus ne’ebé hanesan iha linha hotu-hotu.
MySQL
hanesan programa ida ne’ebé kria no maneja baze dadus. MySQL dahuluk kria iha tinan 1979 husi matenek
na’in ida ho naran Michael “Monty”
Widenius, husi Swedia. Monty desenvolve
database simples ida ne’ebé mak hanaran UNIREG ne’ebé mak utiliza
koneksaun ho nivel ne’ebé baixu ISAM
database engine ho indexing. Iha momentu ne’eba Monty serbisu iha kantor ho
naran TcX iha Swedia. TcX iha tinan 1994 komesa desenvolve aplikasaun base web,
no planu atu utiliza UNIREG sai hanesan sistema
database. Maibe infelizmente, UNIREG konsidera la apropriadu ba database ne’ebé dinámiku
hanesan web.
Entaun TcX
koko buka dalan seluk ba sistema database sira seluk, ida mak mSQL(miniSQL).
Maski MSQL versaun 1 ne’e mós iha desvantajen, ne’e mak la suporta indexing, no
nia atuasaun mós ladun diak. Ho objetivu hadi’a atuasaun MSQL, Monty koko
komunika David Hughes (programmer ne’ebé desenvolve mSQL) hodi husu nia iha
interese hodi desenvolve konektor ida iha MSQL ne’ebé mak bele halo ligasaun ho UNIREG ISAM hodi
suporta indexing. Maski nune’e iha momentu ne’eba Hughes lakoi, ho razaun
atualmente desenvolve teknolojia indexing ne’ebé independente ba mSQL versaun
2.
Tamba ho
lakoi entaun David Hughes, TcX( no Monty mós) finalmente desidi hodi projetandu
no desenvolve mesak konseptu sistema database foun. Sistema ida ne’e
kombinasaun ida husi UNIREG no mSQL ( ne’ebé
nia source kode bele livremente utiliza). Ho nune’e iha maiu 1995, RDBMS
foun ida ne’ebé hanaran MuSQL lansa ona.
David
Axmark husi Detron HB, parseiru TcX propoin atu MySQL bele fa’an ho modelu
negosiu foun. Nia propoin atu MySQL desenvolve no lansa ho gratuitu. Rendimentu
kompañia kontinua hetan husi serbisu fa’an “suporta” ba kompania ne’ebé hakarak
implementa MySQL. Konseptu negosiu ne’e agora kuinesidu prazu ho kodigu nakloke
(open source).
Iha tinan
1995 ne’e mós, TcX muda naran fila-fali
ba MySQL AB, ho Michael Widenius, David
Axmark no Allan Larsson mak nu’udar fundador. Titulu ”AB” iha MySQL nia
kotuk, ne’e signifika husi “Aktiebolag”, prazu PT(perseoran Terbatas) ba
kompania Swedia.
Microsoft
Access hanesan programa aplikasaun idsa ne’ebé ajuda ira uza hodi hala’o
prosesu ba baze dadus ( database). Microsoft access lansa husi kompania
Microsoft iha fulan Novembru 1992 ne’ebé mak
sei iha versaun Microsoft access 1.0.
No kontinua ho lansa versaun 2.0
iha tinan 1993. Microsoft determina espesifiku miniu hodi halo operasaun ba
Microsoft access 2.0 hanesan komputador ida ho sistema operasaun Microsoft
windows 3.0, RAM ho kapasidade 4 megabyte ( 6 megabyte rekomenda liu) no fatin
mamuk hardisk ne’ebé presisa 8 megabyte (14 megabyte rekomenda liu). Versaun
2.0 husi Microsoft access ne’e mai ho disku hitu floppy 31/2 inci medida 144 megabyte
Programa
ida ne’e serbisu ho diak ba base dadus ida ho registru barak maibe eziste kasu oioin iha ne’ebé dadus hetan
estraga. Hanesan ezemplu ba medida base dadus liu 700 megabyte dalabarak
hetan estraga no problema hanesan
(iha momentu ne’eba klaru hard disk ne’ebé sirkula sei iha 700 megabyte nia
okos). Livru manual ne’ebé lori no fo hanoin katak kasus balun bele kausa husi
drive dispositivu ne’ebé antigun ka konfigurasaun ne’ebé la loos.
Naran kode
(code name) ne’ebé utiliza husi access primeira vez mak cirrus ne’ebé desenvolve
antes Microsoft desenvolve Microsoft visual antes Microsoft desenvolve
Microsoft visual Basic, makina ba formulariu ba interface ne’ebé utiliza hanaran
ho Ruby. Bill Gates haree prototipu
(prototype) ida ne’e no desidi katak komponente lingua programasaun basiku
tenke desenvolve hamutuk sai aplikasaun ida ketak maibe bele halo luan. Projetu
ida ne’e ho naran Thunder. Projetu
rua ne’e desenvolve mesak no mákina formulariu ne’ebé utiliza maka rua ne’e la
iha kombinasaun ba sira seluk buat ne’e hotu bainhira Microsoft lansa visual
Basic ba aplikasaun (VBA).
2.1.
Diferente
entre MySQL no Microsoft Access
Diferente database mak hanesan tuir
mai ne’e:
1.Platafora
ka sistema Operasaun
Iha fatin
ne’e MySQL di’ak liu tamba bele uza iha sistema OS, windows, linux, Machintosh,
no OS sira seluk. Enkuantu Microsoft
access só bele utiliza iha sistema operasaun ne’ebé halo Microsoft hanesan
windows XP, 98, NT, ME/2000, vista. MySQL fleksivel oituan ba buat ne’e.
2. Lisensa
ka folin
Ø
MS(Microsoft)
Acess iha lisensa ne’ebé selu ne’ebé karun uituan maibe diak ba ema ida mesak
no la’os ba kompania de’it.
Ø
MySQL
iha lisensa ne’ebé gratuita ne’ebé livre ba se de’it atu utiliza, ba kompania
komersial sira kobra baratu liu kompara ho database sira seluk iha merkadu.
3.
Propriedade data base
Ø
Utilizador
data base MySQL iha propriedade bele user barak (multiuser), bele rai dadus no
seluk-seluk tan.
Ø
Utilizador
data base Microsoft access só iha user ida mesak de’it.
4.
Aparénsia
Ø
Microsoft
access propriedade ho programa
GUI(graphic user interface)
Ø
MySQL
iha aparensia atu hanesan ho DOS, ho forma iha kotuk metan no hakerek mutin
5. Lalais
Ø
MySQL
lalais liu duke Microsoft access bainhira iha tempu koneksaun no prosesamentu
ba dadus.
6. Uza iha
internet
Ø
MySQL
bele halo kombinasaun ho web server ho lingua programasaun enkuantu Microsoft
access la bele.
7. Uza iha
rede Lan
Ø
MySQL
lao lais no diak iha instalasaun iha rede ida nia laran no adekauadu no ajuda
kliente hotu-hotu ba Microsoft access susar no difisil atu halo.
2.2. Ekuasaun
MySQL no Microsoft Access
Ekuasaun database mak hanesan tuir
mai ne’e:
1.
Lala’ok
uza
Software
rua ne’e fasil hotu atu utiliza no módulu tutorial aplikasaun ne’e nia di’ak
barak loos iha internet
2.
Sirkulasaun
Atu hetan
software ida ne’e fasil loos atu hetan tamba klaru software ne’e la’os sasan
ne’ebé matak, ba Microsoft access daudaun ne’e sirkulasaun luan maka software
pirate, konsidera nia folin lisensa ne’ebé selu no karun.
3.
Erru
iha programa
Software
rua ne’e iha problema programasaun ne’ebé oituan to’o la iha. Ezemplu iha
koneksaun database ida nia laran ho aplikasaun visual basic 6.0 fasil liu
kompara utiliza SQL server 2000.
2.3.
vantajen no desvantajen husi MySQL no Microsoft access
a. Vantajen
no desvantajen MySQL
Tuirmai
ne’e vantajen husi MySQL mak hanesan iha kraik ne’e:
1.
Propriedade
kodigu nakloke (open source)
Ba
utilizador husi MySQL bele asesu ba se deit no iha ne’ebé de’it, tamba iha
lisensa rua mak hanesan software livre (free software) no fahe (shareware). Ho
ida ne’e mós tama iha sistema manejamentu database ne’ebé fornese gratuita. No
mós iha komunidade barak no dokumentasaun hodi
ajuda ita desenvolve aplikasaun utiliza database server.
2.
Suporta
utilizador barak
MySQL mós
bele utiliza hamutuk iha oras ida nia laran tamba ho propriedade multiuser. Tan
ne’e ita labele preokupa bainhira asesu
base dadus hamutuk. Ninia diak iha ne’e mak grupu developer sir abele halo
database hamutuk (team work).
3.
Integradu
ho lingua programasaun seluk
Nia diak
seluk mak bele integradu ho lingua programasaun seluk hanesan PHP. Ho utiliza
PHPmyAdmin sai hanesan intermediariu, ita mós bele halo base dadus iha web
server ho efetivu liu. Entaun bele utiliza mós ba programasaun nia presisa hodi
desenvolve
4.
Servi
tipu dadus oinoin
Tipu dadus ne’ebé servi iha MySQL nia laran mós oioin liu.
Ezemplu maka tipu dadus varchar, integer, float, double, date, timestamp, dll.
Iha buat ne’e nia laran it abele hetan grupu sira hanesan dadus bazeia ho
kriteira informasaun ne’ebé presisa no efetivu liu. Gestaun data base iha
server nia laran mós sei ajuda ho tipu dadus ne’ebé barak ba desenvolve
programasaun ne’ebé kompleksu no estruturadu.
5.
Estrutura
trata tabela ho fleksivel
Bainhira
kompara ho estrutura tabela husi database sira seluk hanesan oracle no postgre,
MySQL pretense fasil liu. Tamba saida? Tamba sai hanesan ezemplu prosesu
esekusaun laran ba altera tabela fasil liu utiliza no prosesu lalais.
6.
Sistema
seguransa ne’ebé Garantia ona
Mysql
bele arranju direitu asesu ba
utilizador sira ho kriptografia aas.
Aliened ne’e iha rekursu seguransa seluk
hanesan, nivel naran ba host, no kria subnet mask. Entaun, laos signifika ho
programasaun ne’ebé propriedade kodigu (open source) halo seguransa sai aat.
7.
La
presisa kapasidade Ram ne’ebé boot
Mysql bele install iha dispositivu ho kapasidade ram
limitadu. Bainhira kompara ho database seluk, bele lao ho kapasidade memoria
ne’ebé kiik. Diak liu ba ema hotu hodi ajuda desenvolve aplikasaun ho konsumu
ram ne’ebé baixu liu.
8.
Programasaun
Portatil
Ninia diak tuirmai ne’ebé mysql iha mak programasaun
propriedade portatil. Portatil iha ne’e objetivu maka sistema base dadus bele
prosesadu iha plataforma ne’ebé oioin (multi plataform) tan ne’e bele lao ho diak husi windows, linux, ka mac
os nia sorin.
9.
Suporta
ba espesifikisaun Hardware ne’ebé
baixu
Mysql suporta liu ba dispositivu hardware ne’ebé iha
espesifikasaun baixu. Entaun la preocupa ba ita ne’ebé iha pc/laptop ne’ebé sei
baixu. Ho utiliza DMS ida ne’e, ita mós bele halo sistema base dadus ba server
iha website ida nia laran.
10.
Iha
dezempenu ne’ebé diak
Ninia diak ikus liu ne’ebé iha mak husi dezempeñu ne’ebé nia
iha. Ninia velosidade ba konsulta ne’ebé lalais. Entaun bele mós kontrola
prosesu SQL ho unidade no tempu.
Tuirmaine’e
desvantajen husi mysql mak hanesan iha kraik ne’e:
1)
Ladun
furak atu desenvolve aplikasaun base Game no Mobile
Ba ita ne’ebé daudaun desenvolve aplikasun ba hodi
kria game no mobile, ami rekomenda atu
labele utiliza mysql. Tamba manejamentu database ne’ebé iha ladun diak ba gestaun aplikasaun ida ne’e.
fasil liu atu utiliza database server ho metodu cloud ne’ebé tempu real liu.
2)
Tékniku
suporta ne’ebé ladun suporta
Suporta
tekniku ne’ebé iha mysql mesak senti
ladun suporta. Tamba seidauk prepara suporta ne’ebé diak husi ninia
tekniku. Tan ne’e user sira hetan difikuldade bainhira komunika suporta
tekniku.
3)
Ladun
Suporta hodi uza database ho kapasidade boot
Ladun
diak no la rekomenda ba gestaun base dadus ho kapasidade boot. Se ita hakarak database server ida ne’ebé bele akomoda dadus ho
kuantidade ne’ebé boot, maka it abele koko ho utiliza dadus boot ka query boot.
Tamba mysql dedika atu amigavel ho
dispositivu ne’ebé iha espesifiku baixu.
1.
Fasil
atu utiliza
Programa aplikasaun Microsoft access konta
sufisiente fasil hodi utiliza no la konfuzaun. Hanesan utilizador ne’ebé
hakarak aprende kona ba sistema data base, programa aplikasaun ne’e sei ajuda
tamba fasil halo operasaun. Aliened ne’e
programa aplikasaun ne’e mós prepara fasilidade wizard ne’ebé sei pronto
atu guia liu husi etapa instruidu.
2.
Sistema
database popular
Programa aplikasaun ne’e mak ida husi seluk barak
sistema database bazeia ba desktop ne’ebé popular liu iha mundu.
3.
Ekonomiza
osan
Laos sistema operasaun ne’ebe sufisiente fasil no
ajuda tebes, kustu hodi utiliza Microsoft access konta la karun, kompara
sistema database seluk ne’ebé boot liu no karun liu, ho funsaun no
karakteristika ne’ebé atu hanesan.
4.
Fasil
atu integradu
Sai produtu husi Microsoft, Microsoft access mós hetan
privelejiu tamba bele halo ho diak hanesan programa no programasaun ne’ebé ho base windows.
5.
Kapasidade
rai
Kapasidade
rai database ka base dadus husi Microsoft access bele rai dadus too 2 GB.
6.
Importasaun
dadus
Microsoft
access bele hafasil no aselera iha atividade importasaun dadus nia laran.
1. Kapasidade
rai limitadu
Se
rai liu kapasidade 2 GB, maka utilizador
sei hetan obstakulu iha gestaun data base nia laran. Tamba ida ne’e Microsoft
access ne diak liu utiliza ba negosiu kiik to’o mediu. Maibe se hakarak aumenta
dadus ho kuantidade ne’ebé boot no todan, sei diak rekomenda atu utiliza
programa aplikasun seluk hanesan negosiu mediu too leten.
2. Utilizador
ne’ebé Limitadu.
Limitasaun
tekniku utilizdor barak maka hamutuk ema 255, kontudu ba limitasaun utilizador
Microsoft access ne’ebé realidade maka 10
too 80.(bazeia mós ba nia tipu aplikasun).
3. Aplikasaun
faan.
Antes
operasaun programa aplikasun Microsoft access, buat ne’ebé presisa hala’o maka
sosa uluk tamba programa ne’e pakote ida ho Microsoft office.
3.1. Konkluzaun
Atu
halo de’it konkluzaun badak husi mysql no Microsoft access mak hanesan tuir mai
ne’e: Mysql hanesan sistema manejamentu database ida ne’ebé utíl hodi gere database iha website nia
laran. Sistema manejamentu database ho mysql iha karakteristika barak. Alienede
ne’e, prosesu instalasaun too ba utilizador sira fasil tebes tan ne’e ba
utilizador sira ne’ebé sei koloka mós posivel atu komprende. Mysql utiliza
lingua programasaun SQL hodi servisu. Lingua programasaun ne’e iha funsaun
balun no komandu ne’ebé bele uza hodi aumenta, troka, no gere tipu oioin husi
dadus hanesan integer, float, string, no seluk tan.
Microsoft
access mak hanesan programa aplikasun gestaun database ne’ebé bele utiliza
hodi projetadu, kria, no gere tipu
dadus. Hanesan aplikasaun gestaun dadus ne’ebé
daudaun ne’e popular, programa aplikasaun ne’e bele utiliza iha kompania negosiu, edukasaun,
kantor, too programador. Iha vantajen barak loos ne’ebé bele hetan husi
aplikasaun ne’e mak fó efikasia servisu no efisensia oras hodi analiza dadus
atu kria dadus relatóriu. Buat ne’e bainbain hala’o iha konta orariu ba
funsionariu sira, dadus finanseiru husi empreza dadus kliente, no sei barak
tan.
3.2. Sujestaun
Liu
husi konteudu ida ne’e hakerek nain
hakarak atu sujere deit katak liafuan ne’ebé hakerek iha topiku ida ne’e
mak dalaruma seidauk perfeitu ka kompletu karik hakerek nain ho haraik an atu
simu sujestaun no kritika husi le’e nain sira atu nune’e hakerek nain bele hadi’a no desenvolve fila-fali topiku
ida ne’e atu nune’e topiku ida ne’e bele sai furak liu tan, no sai hanesan
trabalhu ki’ik ida mai hakerek nain atu
nune’e hakerek nain bele ba estuda
aumenta tan hodi nune’e iha traballu tuir mai karik hakerek nain bele elabora halo diak liu tan.
Tidak ada komentar:
Posting Komentar